> FILTROVAŤ FIRMY
> OPÝTAJTE SA
|
Možnosti výberu a hodnotenia okenných systémov21. 8. 2007, MILOSLAV BAGOŇAVýber a hodnotenie stavebných konštrukcií je zložitý proces. Je založený na subjektívnych a objektívnych faktoroch. Jednou z možností riešenia tejto problematiky je použitie hodnotenia technického pokroku (kvality) stavebného prvku zostavením kvantitatívnych (kardinálnych, merateľných) a kvalitatívnych (ordinálnych, klasifikatorických) parametrov. Okno je jediný prvok v tvorbe optimálneho umelého životného prostredia, pri ktorom sa uplatňujú všetky aspekty aplikovanej stavebnej fyziky. Pri jeho výbere uplatňujeme teóriu stavebnej tepelnej fyziky, stavebnej akustiky, teóriu prirodzeného osvetlenia budov, aerodynamiky budov, hydrodynamiky
budov, teóriu energetickej efektívnosti budov a v špeciálnych prípadoch heliotechniky [2].
Spomínaný princíp hodnotenia je vysvetlený v tomto článku, kde je hodnotená vzorka siedmich okenných systémov. Sada okenných systémov pozostávala z troch okien na báze dreva, dvoch na báze zliatin hliníka a dvoch na báze umelých hmôt (tab. 1).
TECHNICKO-KONŠTRUKČNÉ DÁTA HODNOTENÝCH OKENNÝCH SYSTÉMOV
Samostatne pre každý okenný systém boli získané základné údaje, a to zvlášť pre časť rámový systém a časť sklený systém (tab. 2) a charakteristické konštrukčné rezy (viď obr.).
STANOVENIE KARDINÁLNYCH A ORDINÁLNYCH PARAMETROV
Parametre sú vybrané na základe bežných požiadaviek, kladených na štandardné okenné systémy s využitím aplikovanej stavebnej fyziky a s rešpektovaním zásad teórie konštrukčnej tvorby okna a požiadaviek na architektonickú a estetickú hodnotu a pod. Pre každý parameter je určená jeho váha. Váhy sú stanovené na základe materiálovej, energetickej, pracnostnej analýzy a analýzy kvality procesu. Pre parametre č. 3, č. 4 a č. 6 sú vytvorené subparametre kvôli dosiahnutiu vyššej prehľadnosti i vyššej miery objektívnosti (tab. 3).
DEFINOVANIE KARDINÁLNYCH PARAMETROV
Zhrnutie súčasnej úrovne problému teórie okna je spracované formou definovania kardinálnych – kvantitatívnych charakteristík ich teoreticko-experimentálne zdôvodnenej konštrukčnej tvorby. Sú to:
1. Požiadavka na vodnú nepriepustnosť: je definovaná vodnou nepriepustnosťou stykov rám – krídlo, krídlo – detail zasklenia. Hodnotenie jednotlivých okenných systémov je na základe meraní vodotesnosti okna v laboratórnych podmienkach, kde sa zisťuje odolnosť okenného systému voči penetrácii vody do určitého rozdielu tlaku vzduchu ∆p. Vzhľadom na to, že všetky posudzované okenné systémy spĺňajú túto požiadavku pri ∆p = 700 Pa, majú všetky okenné konštrukcie udelenú najvyššiu hodnotu parametra.
2. Požiadavka na vzduchovú nepriepustnosť: je definovaná vzduchovou nepriepustnosťou stykov rám – krídlo, krídlo – detail zasklenia. Hodnotenie jednotlivých okenných systémov je na základe meraní súčiniteľa škárovej prievzdušnosti ilv, ktorým je charakterizovaná infiltrácia vzduchu cez daný okenný systém. Vzhľadom na to, že všetky posudzované okenné systémy spĺňajú túto požiadavku pre ilv ≤ 0,5.10–4 m3/(m.s.Pa 0,67), majú všetky okenné konštrukcie udelenú najvyššiu hodnotu parametra.
3. Požiadavka na svetelno-solárne vlastnosti: je súhrnná charakteristika troch vlastností:
3.1 Požiadavka na svetelnú priepustnosť skleného systému: je definovaná svetelnou priepustnosťou daného skleného systému τv. Je to od sklených systémov s vysokou schopnosťou zamedzenia prieniku slnečného žiarenia až po vysoko priepustné – nízko železité sklené systémy. Tomuto subparametru je prisúdená i najvyššia možná hodnota vzhľadom na jeho najvyššiu prioritu (tab. 4).
3.2 Požiadavka na solárny faktor: je definovaná pre daný sklený systém hodnotou solárneho faktoru g. Je to od sklených systémov zložených zo sklených tabúľ (absorpčné, reflexné) s nízkou priepustnosťou až po vysokokvalitné (nízko železité sklené systémy) s vysokou priepustnosťou solárneho faktora. Hodnoty parametra sú nastavené pre severné až mierne klimatické pásma s filozofiou čo najvyššieho možného pasívneho získania slnečnej energie do interiéru (tab. 5).
3.3 Požiadavka na nepriepustnosť UV žiarenia: je definovaná hodnotou τUV pre posudzovaný sklený systém. Je to závislé od spektrofotometrických vlastností daného skleného systému. Hodnoty subparametra sú nastavené na čo najvyššie možné zamedzenie prenikania UV žiarenia do interiéru (tab. 6).
4. Požiadavka na tepelnoizolačné vlastnosti: je súhrnná charakteristika troch vlastností, pričom okrajové hodnoty intervalov sú od štandardne požadovaných hodnôt až po ultra nízke hodnoty vysoko kvalitných systémov:
4.1 Požiadavka na hodnotu UW celého okenného systému: je definovaná hodnotou súčiniteľa prechodu tepla cez hodnotený okenný systém (tab. 7).
4.2 Požiadavka na hodnotu UF rámového systému: je definovaná hodnotou súčiniteľa prechodu tepla rámového systému (tab. 8).
4.3 Požiadavka na hodnotu UG skleného systému: je definovaná hodnotou súčiniteľa prechodu tepla cez hodnotený okenný systém (tab. 9).
5. Požiadavka na zvukoizolačné vlastnosti: je braná hodnota indexu vzduchovej nepriezvučnosti RW len skleného systému. Všeobecne môžeme predpokladať, že zvukoizolačné vlastnosti okenných vlysov nie sú horšie ako zvukoizolačné vlastnosti sklenej výplne. Potom za predpokladu doriešenia tesnosti stykov v konštrukcii okna (požiadavka aerodynamiky budov) bude z hľadiska akustických vlastností okna rozhodujúca technická úroveň aplikovaného skleného systému [2] (tab. 10).
Tabuľka 10
Hodnota Rw [dB] Rw ≤ 29 29 < Rw < 51 Rw ≥ 51
Hodnota parametra 1 1 + (Rw – 29) x 99 / 22 100
DEFINOVANIE ORDINÁLNYCH PARAMETROV
Obdobne je súčasná úroveň problému teórie okna spracovaná formou definovania ordinálneho – kvalitatívneho parametra. Je to:
6. Sumárna kvalita okenného systému: pozostáva z faktorov (architektonických, environmentálnych, konštrukčných, materiálových) ovplyvňujúcich hodnotu okenného systému:
6.1 Systém riešenia styku rám – krídlo: predmetom hodnotenia je, či styk v danom okennom systéme obsahuje atribúty konštrukčného riešenia podľa teórie dvoch štádií tesnenia (tab. 11).
Tabuľka 11
Obsah atribútov žiadny čiastočný úplný
Hodnota parametra 5 10 15
6.2 Systém riešenia styku krídlo – detail zasklenia: predmetom hodnotenia je, či styk v danom okennom systéme obsahuje atribúty konštrukčného riešenia podľa teórie dvoch štádií tesnenia (tab. 12).
Tabuľka 12
Obsah atribútov žiadny čiastočný úplný
Hodnota parametra 5 10 15
6.3 Druh dištančného rámčeka v sklenom systéme: hodnotené je použitie konvenčného materiálu – hliník (studeného okraja), alebo moderného materiálu – antikoro, plast (teplého okraja) v danom sklenom systéme a spôsob rohového spájania. Pri delenom profile je to za pomoci rohových spojok a pri ohýbanom profile je profil ohýbaný z jedného kusa (tab. 13).
6.4 Environmentálna charakteristika: je hodnotený len rámový systém na základe materiálovej bázy, z ktorej je vyrobený, pričom sklený systém nie je uvažovaný, pretože sa vyskytuje vo všetkých typoch rámových systémov a je materiálovo identický. Hodnotenie na základe spotreby výrobnej energie z neobnoviteľných zdrojov, produkcie ekvivalentného množstva emisií CO2 a SOx pri výrobe daného rámového systému [3]. Hodnota subparametra stúpa v tabuľke s klesajúcou environmentálnou záťažou (tab. 14).
6.5 Architektonická a estetická úroveň: pri danom okennom systéme je hodnotená jeho architektonická, tvarovo-estetická hodnota, možnosť vytvárať rôzne zostavy a kombinácie, vhodnosť zabudovania do novostavieb i do rekonštruovaných budov. Hodnota parametra je v intervale (0–30).
Na základe výsledkov tohto výberového procesu (graf), v ktorom okenný systém No_1 dosiahol najvyššiu úroveň vedecko-technického riešenia v porovnaní so súčasnou svetovou špičkou za vyššie uvedených hodnotiacich kardinálnych a ordinálnych parametrov (tab. 3), bol práve tento systém vyhodnotený ako najkvalitnejší zo súboru siedmich hodnotených okenných systémov.
ZÁVER
Tento hodnotiaci proces je samozrejme ovplyvnený okrajovými podmienkami, pri ktorých je okenná konštrukcia hodnotená. Zámenou, alebo výmenou rámového, alebo skleného systému, poprípade oboch, sa môže zmeniť hodnotenie celej okennej konštrukcie i o dosť podstatnú hodnotu a to sa samozrejme týka i prípadné zmeny (pridaní, odstránení) iných parametrov a stanovení ich príslušných váh.
Literatura:
1) Bagoňa, M.: Interakcia rámového a skleného systému v trendoch ďalšieho rozvoja okenných konštrukcií. Dizertačná práca, Košice, TU – SvF 2005.
2) Bielek, M. – Rojík, V.: In: Konštrukcie pozemných stavieb IV – Teória konštrukčnej tvorby budov. Bratislava, Alfa 1987.
3) Waltjen, T.: Bewertete gängige Konstruktionen. In: Ökologischer bauteilkatalog, Springer Verlag, 1999.
Ing. Miloslav Bagoňa, Ph.D., (*1972)
pracuje jako odborný asistent na Stavební fakultě TU v Košicích.
|
Preberanie údajov len zo súhlasom prevádzkovateľa: VAVA SK, s.r.o., Moldavská 8, 040 01 Košice
© 2011 www.katalogokien.sk Všetky práva vyhradené. | Technické riešenie : RED FLOWER s.r.o.
© 2011 www.katalogokien.sk Všetky práva vyhradené. | Technické riešenie : RED FLOWER s.r.o.